Pozitívna vlna

Autor: Igor Chlebík | 11.1.2013 o 12:38 | (upravené 11.1.2013 o 13:12) Karma článku: 9,71 | Prečítané:  558x

Ako som dnes nasadol na "pozitívnu vlnu" a prečo sa dnes usmievam. Veľa z nás je veľmi negatívnych a neustále na všetko frfle a nadáva na celý svet. Pritom niekedy stačí skutočne urobiť len maličkosť ako som urobil napríklad dnes ja a hneď môže byť deň krajší. Všetko je väčšinou také, aké samy chceme, aby bolo. Ak sme nahnevaní na celý svet, svet bude nahnevaný na nás. Ak sa na svet okolo ale usmievame - svet sa bude na vás usmievať tiež.

Bol som na pošte a mal som asi 30 obálok na odoslanie - tak na 5 minút. V rade za mnou stal mládenec s jedným listom - tak som ho pustil, však vybavený bol hneď a nemusel tak dlho čakať kým sa vybavím ja. Namiesto toho, aby bol nervózny a v duchu na mňa nadával ako na "spomalovača"  sme sa na seba usmiali a obaja sme boli spokojní. Dal som psychologickú prednosť "po prvé".

Pri východe z pošty som sa zrazil v dverách s jednou paňou, ktorá ma púšťala prvého. "Dámy majú vždy prednosť" - hovorím jej, pustil som ju a obaja sme si popriali pekný deň a usmiali sa na seba. Dal som psychologickú prednosť druhýkrát a zase som mal dobrý pocit.

Idem vstúpiť na priechod pre chodcov, ale išlo auto. Bola tam člapkanica z roztopeného snehu, vodič k tomu telefonoval a nešiel práve najpomalšie. Aj keď som mal prednosť, pustil som ho a dal som psychologickú prednosť tretíkrat. Ten chlapík si to ani nevšimol, ďalej telefonoval a pokračoval v jazde - mne to dobrý pocit ale nezobralo.

Stalo sa to všetko asi v 15 minútach a rozmýšľal som nad tým, mal som fakt veľmi dobrý pocit, všade okolo sneh, príjemné počasie a asi som sa aj usmieval. Oproti išli deti na prechádzke z materskej škôlky a zrazu ma niekto z nich veľmi nahlas pozdravil "dobrýýý déééň, ujoooo" - a pripojili sa aj ostatné deti - takže asi 15 detí ma pozdravilo a usmievalo sa na mňa. To som už fakt vybuchol do smiechu a bol som na vrchole mojej pozitívnej vlny. Bol som tak dobre naladený, že som hneď zavolal mame toho chlapca, že akého mú slušného synčeka a ako pekne ma pozdravil. Bola veľmi rada, poďakovala mi a myslím, že deň som jej určite nepokazil.

Idem do paneláku a pred dverami stála suseda s dvomi taškami nákupu v rukách. Rýchlo som vytiahol klúče a otvoril jej vchodové dvere a neskôr aj dvere na výťahu. Už nepočítam, koľký krát som dal prednosť alebo som niekomu pomohol.

Prídem k počítaču a obávam sa, že len čo otvorím emaily alebo napríklad noviny, že ma to vráti naspäť do reality a je po mojej pozitívnej vlne. Nie - dnes si ju nenechám vziať - nejdem nič čítať - ale pozriem si len titulky - však aj tak mám kopec roboty. A hups - narazím na článok "„Príliš pozitívny“ do médií nepatrí" od Adely Banášovej - odporúčam prečítať celý, to dôležité vyťahujem

"Jedna novinárka urobila s otcom o jeho výlete veľký materiál do istého slovenského týždenníka. Išlo o zaujímavý cestopis nielen o knihe, ale hlavne o inšpiratívnom pobyte. Vedením týždenníka však bol označený za „príliš pozitívny“. Preto sa nezverejnil. "

A sme doma - ak je niečo príliš pozitívne, nepatrí to do médií. Niežeby ma to prekvapovalo, ale neprestanem sa tomu asi nikdy čudovať, že médiá sú plné negatívnych vecí namiesto tých pozitívnych. S Jožkom Banášom sa poznám osobne a tak som mu rovno zavolal, pogratulol mu ku knihe vydanej v jazyku hindi v Indii a prehodili sme pár slov. Ako obvykle, Jožko je často na rovnakých frekvenciách ako ja a začali sme kecať o mojej pozitívnej vlne, o malo pozitívnych veciach v dnešnom svete a dohodli sme sa, že aspoň my si "pozitívnu vlnu" nenecháme zobrať. Dnes alebo inokedy.

Aby som to pomaly zhrnul - dnes som urobil pár drobných dobrých skutkov, pustil som pred seba mládenca na pošte, pani pri východe z pošty, auto na priechode pre chodcov, otvoril som dvere susede, zavolal som kamoške akého má super syna, zavolal som kamarátovi akú ma super knihu a aký dobrý článok napísala jeho dcéra. Myslím, že všetkým týmto ľudom som aspoň na moment spríjemnil trošku deň a hoci to boli všetko totálne maličkosti, ja mám z nich vynikajúci pocit a nevedomky sa usmievam.

A prečo to vlastne celé píšem??? Veľa z nás je veľmi negatívnych a neustále na všetko frfle a nadáva na celý svet. Pritom niekedy stačí skutočne urobiť len maličkosť ako som urobil napríklad dnes ja a hneď môže byť deň krajší. Všetko je väčšinou také, aké samy chceme, aby bolo. Ak sme nahnevaní na celý svet, svet bude nahnevaný na nás. Ak sa na svet okolo ale usmievame - svet sa bude na vás usmievať tiež. Dnes mi to ukázal doslovne pri tej materskej školke keď sa na mňa usmievalo toľko detí :-). Koľko z Vás ale niekedy urobí len tak nevýznamný dobrý skutok ako ja dnes, pustí v obchode niekoho s 3 rožkami a treskou pred seba keď má plný košík nákupu, pustí pred seba rýchlejšie auto na ceste, dá prednosť aj keď ju má on? Skúste nad tým porozmýšľať a nabudúce dajte prednosť niekomu Vy a možno budete prekvapení výsledkom. Keby sme tak robili všetci, svet by bol hneď krajší.

Na záver - pri písaní tohto blogu som nepil žiadny alkohol a neužil žiadne psychotropné látky :-). Len som sám seba namotal na mnou vymyslenú pozitívnu vlnu a je mi dobre :-).

Pekný deň a úsmev na tvári. Ide predsa víkend....

PS: Otvorím facebook a do očí mi udrie informácia, že Ivana Boórová je už so synmi na Slovensku. Konečne. Super. Teším sa s ňou a som rád, že dnes tie pozitívne správy tuším priťahujem :-).

Link na ten článok od Adely -

„Príliš pozitívny“ do médií nepatrí

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu.


Už ste čítali?